Dobre vieme, že chlieb sa pečie v pekárni, šaty sa šijú v krajčírstve a knihy vydáva vydavateľstvo. Publico síce ponúka alternatívu v podobe selfpublishingu, ale rešpektuje aj osvedčenú tradíciu. Máme radosť, ak sa vám podarí splniť si sen a svoju knihu vydať – kde a ako záleží len od vás. Preto sme sa opýtali zástupcov veľkých slovenských vydavateľstiev, ako to u nich vlastne chodí, kto má najväčšiu šancu na vydanie knihy a čo všetko sa u nich s knihou ďalej deje.

Na úvod prosím predstavte seba i svoje vydavateľstvo 🙂

Albatros 

• Magdaléna Poppelková, Albatros Media Slovakia, detská literatúra vo vydavateľstve Albatros a romantika v CooBoo
• Erik Fazekaš, Albatros Media Slovakia, YA a SFF literatúra vo vydavateľstve CooBoo a Lindeni

Elist

• Peter Hoferek, vydavateľstvo Elist, majiteľ

Artis Omnis

• Ivan Harman, vydavateľstvo Artis Omnis, majiteľ a riaditeľ

Tatran

• Matúš Mládek, Vydavateľstvo TATRAN, editor

Koľko kníh ročne vydáva vaše vydavateľstvo? Aké žánre sú u vás zastúpené?

Albatros (A): Albatros Media Slovakia je dcérska spoločnosť vydavateľstva Albatros Media v Českej republike, ktorého história siaha až do roku 1949, kedy založili štátne vydavateľstvo detských kníh Albatros. Albatros Media Slovakia vyprodukuje ročne 400 nových titulov od nálepkových knižiek pre deti po veľkovýpravné náučné publikácie. V našej ponuke si dokáže nájsť každý čitateľ to svoje.

Elist (E): Vydavateľstvo Elist vydáva knihy rôznych žánrov od beletrie, cez faktografiu, detektívky, ženské romány, dokonca aj poéziu a učiteľské zápisníky. Priemerne ročne vydáme cca 40 publikácií, z toho asi 30 aj v tlačenej podobe.

Artis Omnis (AO): Sme rodinná firma, vydávaniu kníh sa venujeme trinásť rokov. Zo začiatku sme sa venovali najmä autorom a témam z nášho regiónu. Pôsobíme v Žiline. Vydávame výlučne slovenských autorov rôznych žánrov. V oblasti slovenskej fantastiky (fantasy & horor & sci-fi) sme asi najznámejšie vydavateľstvo. Ročne vydávame desať-dvanásť titulov. Medzi našich kmeňových autorov patrí napríklad aj najznámejší autor slovenskej fantastiky Juraj Červenák či Žilinčan Ľubomír Feldek. V rámci poviedkovej súťaže Martinus Cena Fantázie udeľujeme Cenu Béla za najlepšiu hororovú poviedku. Sme pravidelným účastníkom najväčších fantasy festivalov na Slovensku.

Tatran (T): Vydavateľstvo beletrie a populárno náučnej literatúry so sedmedesiatročnou tradíciou je dnes už rodinnou firmou, ktorá vydáva v priemere okolo 30 a viac nových titulov ročne, a to v rôznorodých žánroch – domáca a zahraničná beletria, historické romány, fantasy, životopisy, motivačná literatúra, populárno-náučné knihy z oblasti prírodných vied, manažérska literatúra, kuchárky.

Koľko rukopisov vám príde za mesiac?

(A): Počet rukopisov závisí aj od ročných období, ale v priemere je to asi 1 rukopis denne. Sme mladé vydavateľstvo a mnohí nás ešte nepoznajú, ale je to každým rokom lepšie a lepšie.

(E): Dosť to kolíše, ale myslím, že okolo 20. No už sa stalo, že ich prišlo aj vyše 50.

(AO): Rukopisy sú aj „sezónna“ záležitosť a prichádzajú väčšinou vo vlnách. V čase dovoleniek, prázdnin, predĺžených víkendov sú vlny väčšie, niekedy sú hluché obdobia. Dnes to boli napríklad tri kusy, v priemere asi pätnásť mesačne.

Niekedy sa stane, že my priamo oslovíme autora s ponukou na vydanie. A nemusí ísť len o známych autorov, niekedy dvere potvoríme aj začínajúcim autorom, u ktorých vidíme potenciál ďalšieho rastu a oslovia nás ich texty. Spravidla ide o víťazov, respektíve účastníkov hororovej poviedkovej súťaže Cena Béla alebo Ceny fantázie.

(T): Dnes už pomenej, nakoľko máme nastavenú automatickú odpoveď, že konktaktujeme iba tých, ktorých rukopisy sa rozhodneme vydať, a to sa deje maximálne raz-dvakrát za rok. Ale v priemere minimálne jeden rukopis týždenne. Našťastie nie je to ako u iných, že jeden denne. Pravdepodobne to bude spôsobené aj tým, že naša skladba edičného plánu nie úplne odzrkadľuje tvorbu slovenských autorov, hlavne autoriek.

Podľa akých kritérií posudzuje vydavateľstvo rukopisy?

(A): Vymenovať všetky kritériá by bolo na samostatnú knihu. Najdôležitejšie je zaujať. A zaujať sa dá všelijako: písomným prejavom, príbehom, akciou, napätím, atmosférou príbehu. Sto ľudí, sto chutí, a to sa týka aj redaktorov a editorov vo vydavateľstvách, takže treba mať aj šťastie na redaktora.

(E): Keďže rukopisov dostávame dosť veľa, je si z čoho vyberať. Nie je možné, aby sme ich všetky celé prečítali – jeden človek by sa musel venovať len čítaniu rukopisov. Dôležité preto je, aby dielo upútalo hneď od začiatku. Musí byť písané s ľahkosťou a nedovoliť čitateľovi odtrhnúť sa od neho. Keď ma na prvých desiatich stranách dielo zaujme a pozdáva sa mi autorov štýl, prečítam si anotáciu a dej diela. Ak aj toto vyzerá dobre, začnem sa viac zaujímať o jeho komerčný potenciál a autorove možnosti prezentovať sa a zviditeľniť. Pokiaľ je autor nováčik a nemá záujem sa aj sám trošku spropagovať, je len malá šanca, že sa dielo bude dobre predávať. Otázka návratnosti investície je veľmi dôležitá, každý musí z niečoho žiť.

(AO): V prvom rade sa budúci autor musí trafiť do profilu vydavateľstva. Rukopis musí spĺňať už od prvých strán elementárne gramatické a štylistické kvality, inak sa ani nedostaneme ďalej. Ak sa dostaneme ďalej, rukopis musí mať silný príbeh, uveriteľné postavy i reálie. Väčšinou už sprievodný list, anotácia alebo prvé strany rozhodnú o tom, že rukopisom sa ďalej nezaoberáme.

(T): Námet, myšlienka, prejdem si začiatok, ak ma nezaujme, idem na stred, ak nevidím progres, ale len kladené slova v nejakom poradí, prejdem zo zvedavosti na záver. Predpoklám, že to potvrdia aj slová kolegov, rukopisov je veľa, ale 99 % tvorí balast. Platí, že dobrý rukopis vás zaujme hneď začiatkom a núti editora, bez ohľadu na čas, nepretržite prevracať stránky až do konca.

Odpovedá vydavateľstvo na zaslané rukopisy?

(A): U nás to riešia centralizovane asistentky, ktoré odpovedajú všetkým autorom a aj ich informujú o minimálnom čase potrebnom na posúdenie rukopisu. Tie tri mesiace väčšinou prešvihneme a trvá to dlhšie.

(E): Snažím sa vždy autorovi poslať odpoveď, aby vedel, na čom je, no stáva sa, že občas zabudnem – zvlášť, ak príde veľa slabších rukopisov naraz. Ak autor dlho čaká na odpoveď (napríklad dva týždne) môže sa pripomenúť… Často sa snažím autorom aj trošku poradiť (napríklad, že sa im opakujú slová a používajú moc dlhé vety), no niekedy sa stáva, že si to vysvetľujú tak, že sa asi nudím a robím im online kurz písania.

Autori často nechápu, že rukopisov prichádza do vydavateľstva veľa a nemôžeme každého učiť písať v našom pracovnom čase. Niektorí sú si naopak istí, že ich dielo je dokonalé a nič už netreba vylepšovať – pri takýchto autoroch som vždy veľmi rád, že sme sa nakoniec nedohodli na spolupráci. 🙂

(AO): Snažíme sa odpovedať (aj keď len veľmi stručne), ale viem, že sa to nie vždy podarí. Na naše kapacitné možnosti chodí viac rukopisov, než sme schopní spracovať. Posudky a hodnotenia neposkytujeme. Všeobecne platí, že ak do troch mesiacov neodpovieme, o rukopis nemáme záujem. Takúto informáciu máme zverejnenú aj na internetovej stránke.

(T): Nie, kapacitne to nie je možné a je jednoduchšie neodpovedať. Jednak ide väčšinou o veľmi nekvalitnú prácu a bolo by to vždy nadlho bez zmysluplného výsledku. Spisovateľom sa človek buď narodí, alebo to tak či tak musí naplno odrieť a vtedy to vníma aj editor. Gro rukopisov nie je oddretých, t. j. stovky napísaných strán, účasť v súťažiach a pod.

Čo by ste poradili autorovi, ktorý chce poslať rukopis do vydavateľstva? Ako zvýšiť šance, že sa jeho textom bude niekto zaoberať?

(A): Aby ich rukopis dokázal zaujať nás redaktorov formou aj obsahom. Napísať sprievodný list, v ktorom dopodrobna vypoviete celý príbeh, nikoho nezaujme. Skôr treba vypichnúť nejaké zaujímavosti, načrtnúť zápletku – aby sme si po prečítaní sprievodného listu chceli rukopis čo najskôr prečítať a nie na ten email čo najskôr zabudnúť.

(E): U nás nabádame autorov, aby vyplnili jednoduchý dotazník, vďaka ktorému máme všetky potrebné info k dielu a kontakt na autora pokope. Toto je veľmi dôležité, aby sme vedeli rýchlo vyhodnotiť, čo s dielom spraviť. Ako predmet emailu prosím uveďte názov diela – v e-mailoch bez predmetu sa ťažko orientuje.

Skôr, ako sa autor rozhodne poslať svoje dielo vydavateľovi, mal by mu ho skritizovať niekto, kto mu bude vedieť úprimne povedať, či je to fakt dobré, alebo na ňom treba ešte popracovať. Prípadne či sa má rovno pustiť do napísania niečoho iného a toto už ani nikomu neukazovať.

(AO): Keďže naša kapacita je veľmi malá, musíme dobre zvážiť, do čoho investujeme čas a peniaze. Čiže autor by nás mal zaujať, aby sme sa venovali práve jemu. A na to má rôzne „prostriedky“. Ideálne je, ak ho už poznáme z jeho predchádzajúcich literárnych aktivít, účasti na súťažiach (niektoré aj porotcujeme), užitočné je aj osobné odporúčanie. Všeobecne platí, že komunikácia s vydavateľstvom by mala byť jednoduchá a pre vydavateľa čo najmenej zaťažujúca. Čiže odporúčam výlučne elektronicky.

Autor musí zaujať redaktora, aby jeho mail otvoril a začítal sa do rukopisu, a presvedčiť vydavateľa, že má zmysel investovať jeho čas, energiu a peniaze do vydania práve jeho rukopisu. Ako to urobí, je len na ňom, a ak to dokáže, tak práve odhalil ten povestný kameň mudrcov. Autor si musí byť vedomý toho, že ten, kto číta a posudzuje jeho mail a následne rukopis, má veľmi málo času a tento konkrétny je niekoľko stý v poradí 🙂

(T): V zásade požadujeme celý rukopis a samostatne anotáciu, v ktorej autor predstaví svoju knihu, čo ňou chce povedať, na čo poukázať a uvedie základnú dejovú líniu. Anotácia predáva, takže ak je „slaboduchá“ anotácia, rukopis je na 99 % odkázaný na zánik. Dobrá anotácia vie rukopis výrazne podporiť. Dalo by sa povedať, že dobrý rukopis nepotrebuje anotáciu, ale vo výsledku ho vždy predchádza veľmi dobrá referencia, ktorá prichádza do vydavateľstva spolu s ním. Takže vo výsledku je najpodstatnejšie mať výborný rukopis a postupne ho prezentovať. Považuje sa za neprofesionálne zaslať rukopis všetkym vydavateľom v kópii, zaslať rukopis viacerým či ho presúvať z vydavateľstva do vydavateľstva. Na strane druhej si vydavatelia dávajú na čas, preto je potrebné obrniť sa trpezlivosťou, no pokiaľ vydavateľ aspoň mailom do týždňa nepotvrdí, že predmetný rukopis mu bol doručený a do troch mesiacov sa nevyjadrí k jeho vydaniu, potom treba ísť o dom ďalej.

Koľko trvá vydanie knihy? Čo všetko vydavateľstsvo s knihou robí?

(A): Vydanie knihy trvá vo väčšine prípadov 6 – 12 mesiacov. Toto obdobie môže byť dlhšie, všetko záleží od zložitosti rukopisu, zložitosti prípravy samotnej knihy, od stavu rukopisu. Základné kroky, ktoré sú viac-menej rovnaké pri všetkých knihách sú: koncepčná revízia textu, jazyková redakcia, ilustrovanie textu (ak je to potrebné), sadzba, prečítanie korektúr, tlač.

(E): V priemere asi 2 – 3 mesiace. Ale je to individuálne… záleží to od toho, čo všetko treba spraviť na knihe a od súčasnej vyťaženosti spolupracovníkov (redaktor, korektor, grafik) a dodávateľov.

Robíme všetko od posúdenia rukopisu cez redakčné úpravy, korektúry (gramatická, štylistická), grafiku obálky, zalomenie listov a príprava podkladov pre tlačiareň, spracovanie ebookov,  dodanie kníh distribútorom, marketing a zaradenie do predaja cez náš eshop elist.sk.

(AO): V extrémnych prípadoch vieme knihu „urobiť“ aj za dva mesiace, ale to je veľká výnimočnosť. Spravidla od okamihu dohody s autorom o vydaní po príchod knihy na pult prejde rok, niekedy i viac. Aká je cesta rukopisu? Najprv treba dohodnúť podmienky vydania, čo môže byť niekedy problém, pretože nie vždy sa stretnú predstavy vydavateľa a autora, niekedy to vyrieši kompromis a niekedy sa nedohodneme. V každom prípade aj tomu treba venovať čas. Podľa charakteru, stavu a predstáv redakcie navrhneme autorovi prvé úpravy a prvotné „vyčistenie“ rukopisu.

Následne začnú jazykové a redakčné úpravy, ktoré sa konzultujú s autorom. Takéto „kolečko“ prebehne aj viackrát. Jazykovo je rukopis kontrolovaný viacerými očami. Súbežne sa robí na dizajne, obálke, prípadných ilustráciách a sadzbe. Tá sa ešte kontroluje v redakcii i autorom. Priebežne sa pripravujú propagačné materiály, distribúcia, krst knihy, recenzie a ďalší marketing. Dopredu treba rezervovať termín v tlačiarni a dojednať cenu. V okamihu, keď do tlačiarne odídu tlačové podklady, finalizuje sa marketing a distribúcia. Knihe i autorovi sa marketingovo venujeme aj po vydaní (keď to má zmysel, aj niekoľko rokov).

(T): To je individuálne, platí, že na slovenskom rukopise sa vydavateľ natrápi viac ako na prekladovej literatúre. Záleží aj od veľkosti rukopisu, ale v priemere je to od 6 do maximalne 12 mesiacov. Rukopis prejde redakciou, následne sa zalomí do knihy, prechádza korektúrou. U nás sú to minimálne dve až tri kolá korektúr a následne ide do tlače. Popritom sa rieši obálka.

Môže autor zasahovať do procesu vydania svojej knihy?

(A): Autor je súčasťou procesu vydávania knihy. Ani pekárovi do pečenia nepridávate sami ingrediencie, pýtate sa, a tak môžete upozorniť na vaše preferencie alebo potreby. To isté platí aj pri príprave kníh. Autori sú súčasťou tohto procesu, samotnej výrobe kníh sa venuje naše skúsené oddelenie technickej redakcie a potom samotné výrobné oddelenie, ktoré ročne vyprodukuje tisícky nových kníh a dotlačí.

(E): U nás áno. Všetky úpravy v texte posielame na odsúhlasenie autorovi. Rovnako aj pri grafike obálky – v prvom rade si vypočujeme predstavu autora. Ak je nápad dobrý, grafik ho zrealizuje. Obyčajne ale ide o iteratívny proces, ktorý sa skončí, keď sú všetky strany spokojné s výsledkom.

(AO): Vydaná kniha musí byť výsledkom vzájomnej dohody. Ideálne je, keď sa predstavy autora i vydavateľa zladia ešte na začiatku. Skúsenosti nám hovoria, že autorská tvrdohlavosť nie je vždy na prospech veci. Vydavateľ nikdy nie je pre autora nepriateľom. Aj keď niekedy si autor myslí, že musí s vydavateľom bojovať. Vydavateľ investuje do projektu svoje vlastné prostriedky, preto je v jeho záujme, aby kniha bola úspešná a všetky veci okolo vydania boli urobené dobre. A väčšinou má vydavateľ viac skúseností s knižným trhom ako autor.

(T): Iba autorsky, t. j. od podpisu zmluvy dostáva rukopis po zásahoch z redakcie na odobrenie, pričom nemusí všetko prijať, podieľa sa na korektúrach a na schvaľovaní obálky. Autori sú rôzni, niektorí sa v tomto procese stávajú na obtiaž a iní sú naopak vysoko konštruktívne nápomocní. Je to individuálne.

Koľko môže autor na knihe zarobiť cez vydavateľstvo?

(A): Presne toľko, koľko kníh sa predá :). Ak sa kníh predá málo, lebo nedokáže osloviť čitateľov, tak autor zarobí málo. Ak sa z neho stane nový Dominik Dán alebo Táňa Keleová-Vasilková, tak sa mu bude žiť celkom dobre. Ale po prvej knihe sa ešte nikto nestal hviezdou. Písanie kníh je ťažko vysedená robota a na úspech sa čaká poriadne dlho.

(E): Toto je veľmi záludná otázka… kto píše knihu preto, že chce zarobiť, mal by sa radšej venovať niečomu inému. Začínajúci autori si myslia, že napíšu knihu a z odmien z predajov si kúpia aspoň nové auto. Tak to žiaľ nefunguje. Písanie kníh je krásny koníček a uživiť sa ním na Slovensku dokáže málo ľudí. Bežne máva autor cca 50 centov za jeden predaný kus knihy (dokonca niektoré vydavateľstvá neplatia autorovi nič). Čiže ak sa predá napríklad 1000 kusov jeho diela (veľký úspech), tak môže zarobiť aj 500 eur. To samozrejme nie je veľa za to, že na niečom pracoval stovky hodín. Presné podmienky závisia od zmluvy s vydavateľom. Kto svojej knihe verí a dokáže si sám zaplatiť náklady na jej vydanie, môže zarobiť oveľa viac… ale ak sa kniha nebude dobre predávať, tak sa mu náklady nevrátia.

(AO): Podľa toho, koľko predá :). Od nula až po tisíce eur. U nás sa honoráre pohybujú od 5 do 10 % z pultovej predajnej ceny knihy. Vyplácané sú podľa skutočného predaja. Ak je dohoda na jednorazový honorár, ten je spravidla menší ako prepočet podľa percent a počtu kusov.

Čiže, výsledok si môže každý spočítať. Ak je honorár napríklad 1 € za kus, pri predaji 1000 kusov, čo je už pri slovenskej beletrii veľmi nadpriemerný výsledok, to je 1000 € v priebehu niekoľkých rokov. Z honoráru je ešte vydavateľ povinný zo zákona strhnúť dve percentá do Literárneho fondu a devätnásť percent zrážkovú daň odvádza daňovému úradu, ergo štátu. Takže na 99 % autor na knihe nezbohatne, možno má na kávu alebo malé vreckové na dovolenke :). Status profesionálneho spisovateľa je veľmi výnimočný a je to ťažká rehoľa, ktorá nepríde sama od seba, ale treba ho najmä vypísať a vysedieť si, nielen o ňom snívať. A autor sa k nemu môže prepracovať až po mnohých rokoch a vydaní viacerých úspešných kníh.

(T): Dnes je to od 1 eura vyššie na predaný ks pri plnej maloobchodnej cene. Ak je kniha vo výpredaji, honorár sa odvíja od výpredajovej ceny, ale existujú aj iné modely vyplácania. Takže autor, ktorý predá ročne minimálne 10 000 kníh, je už povolaním spisovateľ na voľnej nohe. Na Slovensku je ich možno do desať.

Oplatí sa pre vydavateľstvo vydávať slovenských autorov?

(A): Slovenských autorov treba vydávať! Musíme podporovať našu kultúru a náš jazyk. Len slovenskí autori dokážu napísať knihu, ktorá bude reflektovať súčasné dianie, hrdinovia budú fičať na rovnakých meme, instagramoch a stránkach ako my. Hrdinovia budú myslieť ako my. To sa žiadnej zahraničnej knihe nepodarí.

(E): Ako ktorých. 🙂 Sú čitatelia, ktorí preferujú slovenských autorov. Dosť napomáha aj fakt, že sa s nimi môžu stretnúť na rôznych akciách (napríkald Bibliotéke) a sú im tak bližší.

(AO): Vydávame len slovenských autorov. Už trinásty rok :). Aj keď mnohí vydavateľskí kolegovia ma presviedčajú, aby sme sa pustili aj do zahraničných autorov, kde vidia väčší komerčný úspech.

Bežne je väčšina titulov slovenských autorov stratová. Niekedy čiastočne stratu vykryjú granty, dotácie, reklamní partneri… Ale toho veľa nebýva, privátnych mecenášov ochotných podporiť knižnú kultúru je ako šafránu a podpory z verejných zdrojov sa do niektorých žánrov nedostáva vôbec, všeobecne je verejná podpora veľmi malá a administratívne náročná. Aj keď v posledných rokoch, najmä zriadením Fondu na podporu umenia, sa trochu zablyslo na lepšie časy. Keďže sme malé, súkromné vydavateľstvo, žijeme len z toho, čo vyrobíme a predáme. Pri vydávaní kníh sa musíme dívať aj na komerčnú stránku. V drvivej väčšine, samozrejme, veríme tomu, že ak aj kniha nezarobí, aspoň neprerobí. Žiaľ, spravidla, opak je pravdou. Našťastie, potom je niekoľko veľmi málo titulov a autorov, ktorí sú ziskoví, a tým vykrývame stratu na ostatných tituloch.

Niekedy ideme aj do titulu, o ktorom dopredu vieme, že bude v strate. Jednoducho preto, že ho chceme vydať z prestížnych dôvodov, alebo vidíme potenciál v budúcnosti, alebo považujeme dielo v niečom za výnimočné, hodné našej podpory.

V každom prípade, vydavateľská činnosť nie je biznis, na ktorom sa dá zbohatnúť. Ak vydavateľ neurobí výrazné chyby v podobe drahých a nepredajných kníh, dá sa prežiť, ale nie zarobiť. Bez vášne a vlastného záujmu by sa to robiť nedalo. Existujú ďaleko lukratívnejšie oblasti podnikania.

(T): Či sa oplatí, zistí vydavateľ až po vydaní, a tak to vydavatelia stále skúšajú ako podávanie tiketu v lotérii. A keďže to vždy niekomu vyjde, zvyšok je stále aj napriek neúspechom pozitívne motivovaný to skúšať ďalej. Ale žiť z vydavánia slovenskej tvorby je veľmi náročné, vo väčšine sa to dá len vďaka grantovej podpore a výsledok je často veľmi neistý.

Ako prebieha u vás knižný marketing?

(A): Propagácia každej knihy je iná. Niektorým venujeme viac priestoru v našich katalógoch, iné majú plagáty v kníhkupectvách alebo bannery na internetových stránkach, a tie najočakávanejšie aj samostatné stojany v kníhkupectvách. Všetko je to o potenciáli tej-ktorej knihy, podľa povedomia o autorovi alebo aktuálnosti danej témy. Myslíme si, že marketingová propagácia kníh sa nedá generalizovať, rovnako ako sa nedá generalizovať, ako sa pracuje s rukopisom vo vydavateľstve.

(E): Knižný marketing sa nijak výrazne nelíši od marketingu akéhokoľvek iného produktu. Knihu treba ponúknuť cieľovke, pre ktorú je určená. Napríklad prostredníctvom internetu (naň sa najviac sústredíme), podujatí (knižné besedy, krsty a predstavovačky knihy v časopisoch, knižniciach a podobne), alebo prostredníctvom lepšieho umiestnenia v kníhkupectvách (knižné pyramídy, plagáty) a mnohé iné spôsoby. Najdôležitejšie ale je, aby sa hlavne autor snažil zviditeľniť a spraviť si meno. Vydavateľstvo nedokáže všetky vydané knihy dostatočne odprezentovať. Preto sa zameriava hlavne na novinky. No kniha sa môže predávať aj o 5 rokov a nič to na jej kvalite nauberie… preto je dôležitá snaha aj na strane autora, aby sa stále držal v povedomí čitateľov.

(AO): Tým, že nerobíme knihy ako na bežiacom páse, ale sú to všetko „kusovky“, môžeme sa každej jednej venovať ako vlastnému dieťaťu. Piplať na začiatku a potom – keď už žije vlastným životom – usmerniť a ak sa dá, pootvárať dvere do čitateľského sveta.

Každé naše knižné dieťa vybavíme štandardne krstom, uvedením na väčších akciách, besedami, propagáciou na sociálnych sieťach, tlačovými správami, recenznými a reklamnými výtlačkami.

Problém posledných rokov je, že obchodný život knihy sa stále skracuje. A ceny na reklamné kampane stúpajú. Ak prichádza na trh nový bankový produkt, auto, potravina, liek, prací prášok, telefón či odevná kolekcia, výdavky na reklamu sa bežne pohybujú v státisícoch eur, pri bežných produktoch v desaťtisícoch. Pri knihách sa bavíme v tom najlepšom prípade o stovkách eur, len veľmi výnimočne a zriedkavo o tisícoch a väčšinou len o desiatkach eur investovaných do reklamy. Viac jednoducho dnes kniha nevyrobí. Čiže vydavatelia sú odkázaní najmä na najlacnejší marketing. Najlepší marketing je dobrá zvesť o knihe, ktorá sa šíri sama.

(T): Klasicky, gro knižného marketingu sa odohráva na ploche kníhkupectiev, ďalej je to hlavne print a sociálne médiá. Čitatelia sú hodne rezistentní vočí knižnému marketingu, voči čomu rezistentní nie sú, sú jednotlivé trendy, takže základom úspechu je tvoriť marketingový obsah, ktorý dokáže rozvíriť spoločenskú hladinu.

Čo si myslíte o selfpublishingu?

(A): Na Slovensku je to beh na dlhú trať. Slováci ako čitatelia sú veľmi tradiční, preferujú tlačené knihy a ešte k tomu v tvrdej väzbe. Selfpublishing je cesta ako preraziť, ale veľa našincov tomu neverí, hlavne keď bol spočiatku trh zaplavený redakčne neupravenými dielami. Všetci však stále čakáme na toho jedného autora alebo autorku, ktorý takto prerazí a až potom tí, čo píšu doma len do šuflíka, pochopia, že aj toto je cesta, ako sa dostať na literárne svetlo.

(E): Je to ideálna cesta pre autorov, ktorí majú dostatoch voľných peňazí a skutočne veria v kvalitu svojho diela, alebo aspoň svojim marketingovým schopnostiam.

Najčastejšia chyba pri selfpublishingu býva odfláknutá korektúra – napríklad keď autor požiada učiteľku slovenčiny, aby mu poopravovala chyby – to vôbec nestačí. Pozor si ale treba dať aj na obálku, lebo tá predáva… a keď pôsobí neprofesionálne, tak potenciálny zákazník tú knihu v kníhlupectve ani nechytí do ruky, lebo sa bude obávať, že rovnako odfláknuté je celé dielo.

Mnoho autorov sa nám ozýva s prosbou o vydanie diel na svoje vlastné náklady: zabezpečíme všetky potrebné úkony vrátane distribúcie tlačených a elektronických diel. Autor sa tak nemusí trápiť a zároveň bude mať svoje dielo vydané kvalitnejšie a lacnejšie, ako keby si mal všetky potrebné činnosti zabezpečiť sám. Pokiaľ je však dielo slabé alebo s jeho obsahom nesúhlasíme, nevydáme ho… v tom prípade autorovi ostáva skúsiť iného vydavateľa, alebo si to naozaj vydať úplne sám.

(AO): Je to bežná súčasť knižného trhu. A čoraz častejšia. S rôznym výsledkom a kvalitou. Často sa stáva, že rukopisy, ktoré odmietneme, sú po čase samovydané autorom, väčšinou ako e-kniha, v horšom prípade aj ako tlačená kniha. Spravidla to, že vyšli, im na kvalite nepridalo. Dnes je vydať knihu v rámci selfpublishingu veľmi jednoduché. Viem si predstaviť, že i takýmto spôsobom môžu vzniknúť kvalitné diela, ale podmienka je, aby autor „selfpublisher“ nechal vydanie knihy robiť profesionálom. A to najmä jazykovú, redakčnú a grafickú úpravu. Vtedy to má naozajstný zmysel. Ale uznávam, že svoje peniaze si môže každý investovať ako chce, napríklad aj do samovydania vlastnej knihy.

(T): Je to nové, absolútne samostatné odvetvie, naplno fungujúce v zahraničí – etablované hlavne prostredníctvom ebookov. Dnes má autor z 10 eurovej knihy 1 euro. Na internete za predaj ebooku vie mať 1 euro z 2 eurovej knihy, ak si ju sám predáva. Tieto knihy majú veľké množstvo svojich čitateľov, ktorí hľadia viac na príbeh ako literárnu kvalitu, takže najúspešnejšie sú dnes hlavne psychotrilery či ženské romány. No na Slovensku som ešte nezaznamenal autora či autorku, ktorí by sa dokázali u nás takto etablovať, čomu zodpovedá aj rebríček bestsellerov ebookov na Martinus.sk.

Čo odporúčate začínajúcim autorom? Chceli by ste im niečo odkázať?

(A): Vo vzťahu k ich písaniu, aby čítali, čítali a čítali. Aby čítali analyticky, a spracovávali svoje dojmy z prečítaných kníh do vlastného písania. Aby si našli niekoho, kto im upraví v rukopisoch aspoň gramatiku. Aby používali betareaderov. Ale takých, ktorí sú voči ich textom konštruktívne kritickí, chvála ich ako autorov ďalej neposunie. A hlavne, aby nestrácali nádej. Nikto nevystúpil na literárny Olymp so svojím prvým dielom. A vo vzťahu k ich budúcemu vydavateľovi, aby boli slušní a skromní. Redaktori sú tiež len ľudia, rovnako ako všetci ostatní sú zavalení robotou a väčšinou administratívou, takže so slušnosťou zájdu oveľa viacej ako s atakovaním termínov. A na záver vďačnosť. Nič nás redaktorov nepoteší viac ako úprimné ďakujem, keď kniha nakoniec vyjde.

(E): Milí autori, prajem vám hlavne veľa trpezlivosti a chuti na svojom diele pracovať. Maznajte sa s ním, vylepšujte ho a nebojte sa škrtať. Čítajte veľa kvalitnej literatúry, aby ste sa inšpirovali majstrami, ako má plynúť dej a dialógy. Myslite na svojho čitateľa. Pri beletrii si chce oddýchnuť, alebo ju číta pred spaním – preto pridávajte nové postavy a ich opisy len postupne. Pri odbornej literatúre naopak nepodceňujte čitateľa – radšej, ak je niečo zložitejšie, vysvetlite v poznámke pod čiarou. Vždy, keď sa to dá, sa vyhýbajte dlhým a zložitým vetám. Pozor na opakujúce sa slová – pracujte so synonymickým slovníkom.

(AO): Veľa čítať, veľa písať, veľa študovať, veľa pokory, veľa tolerancie. Ale aj veľa priebojnosti, veľa vytrvalosti. O knihe sa nedá len snívať, knihu treba urobiť, najprv vysedieť a napísať a potom aj vybehať. Je málo vyslovených talentov a aj talentu treba pomáhať tréningom i vytrvalosťou. Vydavateľ nie je pre autora nepriateľ. Naozaj, každému autorovi, ktorého sa rozhodol, že ide vydať, chce pomôcť. Veď je to aj v záujme vydavateľa, aby kniha bola kvalitná vo svojom žánri, aby zaujala čitateľov, kritiku, aby sa dobre predávala. Väčšinou má vydavateľ viac skúseností, ako toto všetko naplniť.

(T): Byť sám sebou, nesnažiť sa nič napodobňovať, ale hľadať si vlastnú cestu a byť prirodzený. Špičkoví autori pol dňa čítajú knihy iných autorov a pol dňa píšu. Je dôležité mať režim a písanie je ako učiť sa čokoľvek iné, takže skúsenosti z každodenného tréningu sa nedajú ničím nahradiť!

Chcete vydať knihu bez pomoci vydavateľstva? Prečítajte si článok Vydavateľský plán ako pomôcka pre nezávislého autora