cmu.edu

Knižný dizajn: ako si vlastnými silami pripraviť knihu do tlače?

Knižný dizajn neznamená len peknú obálku, hoci tá tvorí jeho základ. Vďaka obálke kniha dokáže upútať – či už v kníhkupectve alebo na internete, ale kompletný knižný dizajn vynikne až vtedy, keď knihu otvoríte a prelistujete. A keďže minulý mesiac sme sa venovali obálkam kníh, dnes pokračujeme práve vnútorným dizajnom knihy.

Možno ste teraz zostali zaskočení.

Nie je predsa každá kniha rovnaká?

Ak ste si doteraz vnútorný knižný dizajn zvlášť nevšímali, nie ste sami. V porovnaní s obálkou, kde sa grafik snaží vyslovene vzbudiť pozornosť, tu platí, že čím menej si vnútorný dizajn čitateľ všíma, tým je kvalitnejší.

Čo patrí pod knižný dizajn?

  • výber formátu
  • nastavenie okrajov
  • výber farieb
  • výber a kombinácie fontov
  • štýlovanie nadpisov a odsekov (veľkosť písma, riadkovanie)
  • nastavenie hlavičky a päty, číslovanie strán
  • rozloženie obrázkov, ilustrácií, tabuliek či drobnej grafiky

Okrem toho, že by mal vnútorný dizajn ladiť s obálkou, je potrebné postrážiť si aj typografické pravidlá sadzby. Pri veľkých knižných projektoch môže na týchto činnostiach pracovať viacero ľudí, obvykle však ide o jedného človeka, ktorý má na starosti sadzbu/zalomenie knihy, a teda sám si navrhne, ako to bude vyzerať a postará sa aj o všetky technické detaily s tým spojené. Je tiež zvykom, že kniha po zalomení ide ešte na finálnu korektúru, kde sa v konečnom dizajne vychytávajú všetky posledné jazykové a typografické chybičky. Po posledných úpravách ide kniha následne do tlače.

Pri sadzbe knihy sa používajú profesionálne programy ako Adobe Indesign či (zriedkavejšie) QuarkXPress. Tie sa na prvý pohľad podobajú viac na grafický editor Photoshop ako na najznámejší textový editor Word. Samotný Word totiž ani nie je pre sadzbu knihy vhodný: technicky je síce možné v ňom knihu pripraviť do tlače, no skúsené oko ľahko rozpozná rozdiel.

kniha zalomená v programe Adobe Indesign
ten istý text s podobnými parametrami v programe Microsoft Word

Word má v porovnaní s Indesignom oveľa menej nastavení rozloženia a štýlovania, používa iné algoritmy (napr. pre rozdeľovanie slov, medzislovné medzery) a nemá takmer žiadne možnosti automatizácie. Určite sa vám už niekedy stalo, že ste si vo Worde všetko precízne ponastavovali, a napriek tomu Vám jeden maličký zásah rozhádzal komplet dizajn a všetko poposúval. Toto sa v Indesigne prakticky vôbec nedeje, nakoľko má všetko svoje presné miesto a riadi sa nastavenými pravidlami.

Podobne ako pri tvorbe obálky sú situácie, kedy nemôžete alebo nechcete investovať do práce profesionála. Zmysel nedáva ani snažiť sa to urobiť v Indesigne, mesačná licencia za použitie programu vychádza na 20 eur. Jeho použitie však vyžaduje aj teoretické vedomosti – teda nielen niečo nastaviť, ale aj vedieť, prečo to tak má byť.

Vtedy prichádza na scénu spomínaný Word, ktorý je ako jeden z najpoužívanejších textových editorov dostupným riešením, ktoré je poruke, a vyťažiť z neho maximum s použitím základných a najdôležitejších pravidiel.

Parametre knižného dizajnu si vysvetlíme na mojej krátkej poviedke. Má síce len 6 strán, ale môžeme si na nej ukázať všetky postupné kroky, aké by sa dali urobiť aj pri knihe s bežným rozsahom.

Formát a okraje

Knihy sa tlačia v rôznych rozmeroch, avšak najčastejším formátom knihy je plus-mínus A5 (148 x 210 mm), čo dosvedčí aj pohľad na vašu knižnicu. Týka sa to najmä beletrie – pri čítaní súvislého textu sú na tento formát oči zvyknuté, väčšie rozmery (s množstvom textu na stránke) pôsobia zahlcujúco, menšie (slovníčkové) formáty zase narúšajú plynulosť čítania.

Rozmery blížiace sa k A4 (210 x 297 mm) sa teda používajú skôr na obrazové publikácie a odbornú literatúru s množstvom poznámok, a na druhej strane, rozmery blížiace sa k A6 (105 x 148 mm) na poéziu, zbierky citátov a pod. knihy, ktoré tvoria len malé bloky textu.

Výnimočný štvorcový formát sa používa pre výtvarné monografie a katalógy. Najlepšie sú na tom detské knihy, kde sa miera kreativity pri voľbe formátu uplatňuje najviac.

základný nenaformátovaný text

Ako vidíte, poviedka je napísaná v klasickom A4 formáte, s použitím písma Times New Roman veľkosti 12. Je rozdelená na kapitoly, ale inak pôsobí ako súvislý text bez akéhokoľvek formátovania, a to vrátane nadpisov.

Ako prvý krok nastavíme formát dokumentu pre tlač a okraje.

Pro tip: Skúste do ruky vziať knižky, ktoré máte doma na poličke a pozrite sa na ne novými očami. Sústreďte sa hlavne na tie, ktoré majú typovo najbližšie ku knihe, ktorú pripravujete (žánrom, väzbou, farebnosťou). Pokojne sa nimi inšpirujte pri výbere formátu, okrajov či rozloženia podľa toho, ako na vás daná kombinácia pôsobí.

Pri službe Print on demand sa v cene balíčka počíta s mäkkou väzbou a formátom A5. Pri našej ukážke teda použijeme práve tento formát s rozmermi 148 x 210 mm.

1. Formát knihy nastavíme na A5

Rozloženie – Veľkosť – A5

Opticky ihneď vidíme, že nám vznikli obrovské okraje, ktoré text zbytočne zužujú. Ďalším krokom je teda práve nastavenie okrajov. V manuáli pre Print on demand odporúčame 10 mm okraje z každej strany + 18 mm okraj z vnútornej strany knihy kvôli väzbe. Ide o minimálne odporúčané okraje, ktoré môžete zväčšiť podľa vlastných predstáv.

2. Okraje nastavíme na 1,8 cm zo všetkých strán

Na veľkosť okrajov neexistuje presné pravidlo, pokojne sa môžete s ich nastavením pohrať a dokonca ich aj neskôr stále zmeniť. Takto by vyzerali okraje, ak by sme ich zo všetkých strán nastavili na 1,8 cm. Vyzerá to hneď oveľa lepšie, však? A to sme zmenili len jeden parameter.

Písmo/fonty

V dobe, keď Gutenberg tlačil prvé knihy, slovo font ešte nepoznal. Pôvodná technológia tlače bola založená na odtlačkoch jednotlivých písmen usporiadaných na strane. Dnes sa všetko robí digitálne, a teda aj font je vlastne digitálnym súborom, ktorý v sebe obsahuje vlastnosti daného typu písma.

Bežne človek pozná zopár fontov najmä z použitia kancelárskeho balíka Office: Times New Roman, Arial, Calibri či neslávne slávny Comic Sans. Typografia je však formou umenia, okolo ktorého je celá veda.

Pozrime sa na tie ich vlastnosti, ktoré sa pri práci na knižnom dizajne najviac zídu. Na celom svete existuje vyše 600 000 fontov a delia sa na niekoľko základných skupín, pre naše potreby stačí poznať dve základné:

  1. Serifové písmo (používajú sa aj názvy antikva či patkové písmo): obsahuje malé, zakončujúce ťahy na okrajových častiach znakov písma, vďaka ktorým sa po nich lepšie „kĺžu“ oči a text je tak dobre čitateľný aj vo veľkých blokoch. Napríklad: Times New Roman, Georgia, Palatino)
  2. Bezserifové písmo (používajú sa aj názvy grotesk či bezpatkové písmo): písmo, ktorého znaky neobsahujú serify (patky). Viac sa hodí na nadpisy než na bloky textu. Napríklad: Arial, Calibri, Helvetica)

Z tohto delenia vyplýva základné pravidlo, ktorého by ste sa mali držať pri tvorbe jednoduchého knižného dizajnu. Ako hlavný font pre text knihy vyberať font serifový, na nadpisy bezserifové písmo. Samozrejme, môžete použiť iba jeden font, ak sa ale pre dosiahnutie kontrastu rozhodnete v knihe pre kombináciu fontov, mali by byť z opačných táborov.

Písmo použité na nasledovnom odseku je Times New Roman. Pri prvom obrázku je pre nadpis použité písmo Georgia (patriace rovnako ako Times New Roman medzi serifové písma). Na prvý pohľad ani nie je vidno, že ide o iné písmo. Na druhom obrázku pre nadpis ponechaný Times New Roman, ale so zapnutím „tučného“ písma. Na treťom obrázku je pre nadpis použité bezserifové písmo Arial, teda písmo kontrastného typu.

Ďalšie rozdelenie fontov, ktoré si predstavíme, je skôr praktické. Každý font je v podstate miniatúrny softvér a rovnako ako je to pri iných typoch počítačových programov, potrebujete licenciu na jeho používanie. Aj tu podobne existujú fonty, ktoré sú zdarma, i tie, ktoré sú platené.

Ak ste si už niekedy stiahli nejaký font z internetu, nemusí to znamenať, že ste oprávnení použiť ho aj vo vašej knihe. Kniha určená na predaj totiž spadá pod komerčné použitie fontu. S väčšinou zadarmo stiahnutých fontov z internetu teda môžete vyrobiť plagát pre susedskú grilovačku, no pre použitie v knihe si musíte zakúpiť jeho licenciu.

Kde a ako teda nájsť fonty pre vašu knihu?

  1. Použiť fonty, ktoré ste si nainštalovali spolu s balíkom Office. Výhodou je, že nemusíte nič kupovať, sťahovať, inštalovať, ale máte ich rovno k dispozícii. Nevýhodou je, že okrem nespĺňania estetických kritérií sú tie fonty také známe, že vaši čitatelia môžu mať pri čítaní pocit, že to nie je kniha, ale diplomovka či žiadosť do zamestnania.
  2. Gúgliť „fonty zadarmo pre komerčné použitie“. Výhodou je, že ak nájdete vhodný font/fonty, nemusíte investovať. Nevýhodou je, že takéto fonty často neobsahujú kompletnú diakritiku potrebnú pre text v slovenčine (znaky s mäkčeňmi a dĺžňami) alebo skrátka nie sú na dostatočnej úrovni z pohľadu profi dizajnu. Pri zalomení knihy vo Worde to však pravdepodobne nebude prekážkou. Zlatým kompromisom sú Google fonty, ktoré sú všetky zdarma aj pre komerčné použitie.
  3. Fonty si zakúpiť. Pekné fonty nájdete už od pár eur, takže to nie je žiadna veľká investícia, a máte istotu profesionálne vytvoreného fontu, ktorý môžete zároveň použiť aj ako vašu vizuálnu značku, podľa ktorej vás budú čitatelia poznať (najmä ak pripravujete knižnú sériu alebo chcete fonty použiť aj na svojom webe). Pozor, ani všetky platené fonty nemajú automaticky kompletnú podporu SK jazyka, pred zakúpením treba vyskúšať podporu našich znakov. Nakupovať môžete napríklad na myfonts.com.

3. Nastavíme vybrané fonty pre použitie v odsekoch a nadpisoch

Pre zjednodušenie vyskúšame na vzorovej poviedky vybrať a nastaviť len tie fonty, ktoré sme mali predinštalované s balíkom Office. Zo základných fontov som vybrala Georgiu pre odseky a Verdanu pre nadpisy.

4. Nastavíme štýl odseku

Správne naformátovanie odsekov je alfa a omega pre dobrú čitateľnosť knihy.

  • Veľkosť písma a riadkovanie: vytvára základný dojem z čitateľnosti textu. Skúste si viacero kombinácií, uvidíte, že pri rôznych parametroch veľkosti písma a riadkovania bude text pôsobiť úplne inak. Nebojte sa si vytlačiť aj vzorové strany a rozhodujte sa podľa toho, ako text vylezie z tlačiarne, nielen ako vyzerá na obrazovke počítača. Na prvý pohľad Word ponúka len obmedzené možnosti riadkovania (1,0/1,15/1,5 atď.), ale v nastaveniach odseku nájdete možnosť nastaviť aj iné hodnoty.
  • Zarážka prvého riadku: používa sa na odsadenie odseku, nemala by sa robiť cez tabulátor a už vôbec nie medzerníkom.
  • Iniciála: v beletrii môžete využiť ozvláštnenie prvého odseku aj takýmto spôsobom. Vyhla by som sa tomu v prípadoch, kedy sú kapitoly príliš krátke, aby sa napr. nevyskytli 2 iniciály na jednej dvojstránke.

5. Vložíme hlavičku a/alebo pätu

V hlavičke a päte sa zobrazujú navigačné údaje, najmä čísla strán (je prakticky jedno, či dáte číslo strany do hlavičky alebo päty, skúste potom ale daný okraj trochu zväčšiť, aby neboli natlačené na texte). Pri štruktúrovanejších knihách alebo v prípade, že kapitola obsahuje okrem čísla aj názov, sem môžete vložiť aj názov kapitoly/časti.

V jednoduchosti je krása

Máte pocit, že takto pripravený dizajn vnútra knihy je príliš všedný, fádny? Vráťme sa na začiatok – čím menej vnútorný dizajn vzbudzuje pozornosť, tým je kvalitnejší. Určite by sa dali lepšie výsledky dosiahnuť s použitím iných fontov, okrem toho množstvo detailov vynikne až na ploche celej knihy, nielen jednej strany – napr. prechody medzi kapitolami, práca s voľným miestom a podobne.

Vo všeobecnosti však platí:

  • nekombinujte na ploche knihy viac ako dva rôzne fonty, ideálne je použitie jedného v rôznych obmenách (veľkosť, variant /bold, kurzíva/, farba)
  • používajte štýly textu, uľahčí vám to testovanie rôznych podôb dizajnu aj prípadné neskoršie úpravy formátovania naprieč celou knihou
  • ak je váš text členitejší s rôznymi úrovňami nadpisov, dbajte na hierarchiu jednotlivých úrovní – nadpis úrovne 2 by nemal byť opticky výraznejší ako nadpis úrovne 1 a pod.
  • nikdy nezarovnávajte text pomocou medzerníka, skúste nastaviť pravidlá všade, kde je to možné
  • ak chcete zvýrazniť časť textu, stačí použiť jednu zmenu (napr. zväčšiť veľkosť písma, nie 3 naraz – zmena fontu, jeho veľkosti aj farby)
  • vyhýbajte sa používaniu podčiarknutia
  • v žiadnom prípade nepoužívajte Comic Sans, pozor aj na rôzne dekoratívne a zle čitateľné fonty

Záver

Jednoduchý knižný dizajn zvládne pripraviť prakticky každý, ak máte však so svojou knihou vyššie ambície, rozhodne odporúčam (podobne ako pri tvorbe obálky) nechať to na profesionála. S pomocou vhodného softvéru ako je Adobe Indesign vytvorí knižný dizajn s použitím profesionálnych fontov, dohliadne na rozdeľovanie slov, odstráni jednoznakové predložky na konci riadkov a dá si pozor na všetky písané aj nepísané typografické zákonitosti.

Službu sadzba textu pre vás v Publicu pripravujeme, jej podobu môžete ovplyvniť aj vy zapojením sa do prebiehajúceho dotazníka.

Komentár

Článok zatiaľ nikto nekomentoval. Buďte prví! :)

Pridať komentár