V živote takmer každého človeka sa občas objaví myšlienka napísať knihu. Niekedy sa len mihne a už je preč, no niekedy ostane neodbytne zahniezdená v kútiku mysle a aspoň sem-tam sa snaží predrať na povrch.
„Chcem napísať knihu – odkiaľ mám začať?“
Ujasnite si cieľ
Byť spisovateľom je v mnohých očiach stále ešte romantické povolanie. Človek pri ňom sedí v pohodlnom kresle, pred sebou má rozpracovaný text a poruke šálku s kávou či pohár s vínom. Sem-tam skočí na prechádzku, počúva husľové kvarteto a peniaze sa mu na účte hromadia rýchlejšie, ako ich dokáže míňať.
Hoci istá pohoda je s takouto prácou naozaj spojená, skutočnosť je oveľa prozaickejšia. Zamyslite sa preto v prvom rade nad tým, čo od svojej pisateľskej aktivity očakávate. Chcete sa stať skutočnými spisovateľmi, vydať knihu a predávať ju v kníhkupectvách? Alebo sa len skrátka potrebuje vypísať zo svojich zážitkov, spomienok, dať na papier či vlastne obrazovku počítača svoje pocity?
Oba prístupy majú svoj význam a právo písať nie je vyhradené len tým, ktorí to s ním myslia vážne. Rozdiel je len v prístupe, akým by ste sa potom do písania mali pustiť. Od budúcich spisovateľov sa vyžaduje systematickejší prístup i premýšľanie nad tým, ako potom svoju knihu vydať a dostať na trh. Alebo vám stačí, ak kniha uzrie svetlo sveta aspoň v jednoduchej podobe a budete môcť ju darovať svojej rodine a najbližším?
Chcete napísať knihu? Začnite v malom
Veľmi častým scenárom u začínajúcich autorov je, že na začiatku písania otvoria prázdny textový dokument a skončia rovno pri 300-stranovom románe. Ten potom ponúkajú vydavateľstvám alebo, ak si to môžu dovoliť, pustia sa hneď do vydania vlastnej knihy.
Tento prístup väčšinou končí sklamaním. Rýchlokvasenej knihe chýba kvalita, ktorú nevylepší ani tá najlepšia redakcia, z knihy sa predá zopár kusov a autor sa cíti nepochopený a nedocenený.
Moje krstniatko Laura má 10 rokov a napísala už niekoľko kníh (s rozsahom okolo 3-4 strán). Väčšinu z nich síce vôbec nedopísala (a preto si občas smutne povzdychne, že z nej spisovateľka asi nebude), ale podľa môjho názoru má k tomu, naopak, výborné predpoklady. Ak bude v podobnom duchu pokračovať (a s vekom sa stále zlepšovať), má k spisovateľskej kariére výborne nakročené. Trénovať je totiž dôležité nielen pri maratóne, ale aj pri písaní.
Vy už asi nemáte 10 rokov, ale aj vám odporúčam štýl ponáhľaj sa pomaly. Ak ste od školských slohových prác nepísali žiadne texty, začnite v malom. Napíšte článok na blog alebo poviedku a po dopísaní to zopakujte. Ak vás baví písať, je lepšie, ak napíšete najskôr 30 desaťstranových textov ako rovno celú 300-stranovú knihu. Každým ďalším textom si brúsite svoj štýl a zlepšujete sa, úplne rovnako ako sa každým 5 km behom zlepšuje športovec trénujúci na maratón. Podobne ako on si môžete pridávať ďalšie levely podľa toho, ako si budete trúfať, alebo (ideálne) ako bude reagovať vaše publikum.
Pýtajte si spätnú väzbu
… pretože to je ďalší dôležitý pilier v živote spisovateľa. Svoju tvorbu nikdy nedokážete zhodnotiť objektívne, a to bez ohľadu na to, či píšete, skladáte hudbu alebo maľujete obrazy. Umenie nestojí na zopár parametroch, ktoré keď sú splnené, výsledok je kvalitný. Nefunguje to ako stavba domu, kde keď dodržíte všetky kroky, dom bude stáť a bude bezpečné v ňom bývať.
Dobrú knihu necharakterizuje (len) to, že je napísaná bez chýb a má hlavu a pätu. Všetky jej súčasti musia navzájom perfektne fungovať – príbeh, postavy, kompozícia, jazyk, dialógy či posolstvo, ktoré má priniesť.
Vám ako autorovi sa bude vaša kniha zdať vždy dokonalá, dôležité je, ale či ju za takú považujú aj čitatelia, ktorým je určená. Dokáže ich zaujať už od prvej strany? Rozumejú tomu, o čom čítajú? Ako vnímajú jednotlivé postavy a ich konanie? Majú z čítania pôžitok, dokáže ich pobaviť, udržať v napätí či vzdelať?
O spätnú väzbu môžete požiadať svoju rodinu alebo priateľov a známych, no pri nich riskujete, že sa budú snažiť nezraniť vaše city. Na začiatok je to určite dobré, no treba ísť postupne aj s kožou na trh a svoje texty niekde publikovať – na Facebooku, na blogu či na literárnych portáloch, posielať ich do súťaží a podobne.
Píšte veľa, ale čítajte ešte viac
Skúšajte, píšte, publikujte, raďte sa, diskutujte, prepisujte, ale hlavne čítajte! A nemusia to byť len návody ako napísať knihu (tých aj tak nie je veľa), ale knižky všetkého druhu, nielen v žánri, ktorý sa sami snažíte tvoriť.
Čítaním úplne prirodzene zlepšíte svoju slovnú zásobu a získate cit pre písané slovo. Budete si všímať, čo sa vám v knihách páči a čo nepôsobí až tak dobre, môžete sa inšpirovať a porovnávať rôzne spisovateľské štýly a čo ich tvorí.
Pre tých, ktorým pomáhajú aj pri takej tvorivej činnosti ako je písanie konkrétne body, podľa ktorých majú postupovať, mám pripravený aj stručný návod, ako začať.
10 krokov, ako napísať knihu
- Pred začatím písania si sadnite a premyslite odpovede na tieto otázky:
- Prečo chcem písať?
- Čo očakávam od výsledku môjho písania?
- Chcem písať len pre potešenie svoje či blízkych alebo to chcem brať vážne a chcem vydať knihu?
- Pre koho chcem knihu napísať?
- Aký úžitok prinesie kniha mojim čitateľom?
- Stanovte si jednoduchý cieľ: napríklad napísať príbeh na 3-5 strán, krátky článok, opíšte nejakú spomienku.
- Otvorte Wordový dokument a začnite písať. Nezaťažujte sa zatiaľ nastavovaním písma, dokumentu a podobne. Len píšte.
- Napíšte viacero takýchto krátkych textov, povedzme zo desať.
- Po dopísaní desiateho textu sa opäť vráťte k tomu, čo ste napísali. Vyberte 2-3 najlepšie príbehy alebo články. Dajte ich prečítať niekomu z vášho okolia a poproste ho/ju o názor.
- Ak vás v písaní povzbudia a prejavia záujem o ďalšie texty, skúste publikovať aspoň 1 z nich (alebo postupne viaceré) na Facebook alebo si založte jednoduchý blog napríklad na WordPress.com alebo na platforme Blogger, využiť môžete aj Wattpad. Nechajte ľudí, nech vás čítajú a hovoria vám svoj donázor. Pamätajte: najhoršia spätná väzba je nezáujem.
- Buďte trpezliví, všetko toto je aktivita na dlhšie týždne a mesiace. Nečakajte, že vaše texty si hneď prečítajú stovky ľudí a za dva týždne už budete vedieť, či na to máte alebo nie.
- Popritom stále čítajte – majte stále rozčítanú nejakú knihu, striedajte súčasných autorov sem-tam aj s troškou slovenskej či svetovej klasiky.
- Pridajte sa na Facebooku do skupín určených začínajúcim autorom a vždy keď je to možné, pýtajte si názor alebo radu na to, čo píšete a čo vás zaujíma. Buďte nápomocní druhým autorom a nezabudnite ani na štipku pokory, ak vám tí skúsenejší niečo vytknú.
- Keď vám začnú nezávisle od seba viacerí ľudia hovoriť, že píšete tak dobre, že by ste mohli vydať knihu, vtedy je ten správny čas nad tým začať uvažovať. Pokojne skúste na začiatok iba e-knihu, ktorú si môžete vydať sami aj cez Publico a vyskúšate si tak aj vydavateľský svet.
Dobrý deň,chcela by som zpublikovat svoj príbeh.Som liečená alkoholické,ktorá si prešla kadecim.Neviete mi poradiť ,chcela by som svoj príbeh publikovať ako memento ďalším ženám.
Zdravím, skúste na tejto stránke. https://bezvydavatele.cz/ zaregistrujte sa a publikujte. Rada si prečítam Váš príbeh
. dobry den volam sa alzbeta godlova.jenho dna som si povedala nepraje toto druhi.zakazana laska ,moj pribech je taki.bola som este mala vzdy som si povedala.natu lasku nezabudnem,bola som deskom domove preto lebo ma dala moja vlastna mama,toto nikomu neprajem.moj otec bol vo vezeni. neviem preco,zit v deskom domove.bez rodicov je onicom lebo je to osut nevedela som preco som tu ,a ci mam surodencov,a ci pridu si pomna .som cakala bola som este mala mala 3 roky mala som narodeniny cakala som ci pridu si pomna. potom privsli vychovavatelia a povedali mi betka pozri mas bratoch aj sestry v tedy som mala chut plakat o d radosti povedala. som si mozem sa znimi hrad. jedna odca prepustili a sa pital mojej mami gde su moje deti a ona odpovedala dala som ich do ustavu otec zacal plakat co povedal co,zacal plakat .poton v jedneho dna si nas prisiel pozriet ale mi sa bali .ale najlepsie bolo ze znami boli pri nas vychovatelky oni nas chranili ale povedali chodte aspon pri odcavi .ale sme sa bal viac sme plakali.oni povedali odcovi aby chodil tastesie na navstevu ,presli tri roky bral si nas na prazniny nan velku noc na vianoce ale jak sme poculi ze si berie druhu zenu tak sme si povedali budeme mat masochu mamu .mala som rada od mala kamarata tiez bol z licinca skadial nas otec ale on bol druhom deskom domove ja som bola z presova a on inde ale sme sa videla na sviadky a jak sme uz boli velke sme si povedali ze sa jedneho dna zobeieme ale nebolo to tak ja sme chceli lebo to bola zakazana laska. jedneho dna ma otec zobral z deskeho domova domov.aj on fericku bol tiez doma to presne boli vianoce a on ma pozval na diskotejku unich na oslavu a poziadal ma ci nechcem znim chodit aja som povedala ze ano ale nepovieme este nikomu on ovedal dobre presli dva roky on mal 19 rokov ja 18 chceli sme spolu zit ale jedneho dna sa do pocula moja masocha vtedy mi zakazala snim chodit.to bola uz zakazana laska nikomu neprajem masochu matku lebo ona mi znicila zivot,teraz zijem muzom ktoreho vobez nemilujem . chcela bysom si zahrat ten pribech